reklama

Hlava štátu- a čo s ňou?

Ak sa pozrieme späť do minulosti, na čele takmer každého štátneho zriadenia vždy stála silná vedúca osobnosť. V dávnejšej minulosti to boli kráľovné a králi, ktorí mali tak reprezentatívnu funkciu, ako aj hlavné slovo pri rozhodovaní o dôležitých štátnych otázkach. Ako vieme i dnes je anglická  kráľovná na čele monarchie, ale je potrebné podotknúť, že ide o monarchiu konštitučnú. Kráľovnej teda zostala akási „ reprezentatívna funkcia“, ktorej úlohy však plní znamenite a dodnes je kráľovská rodina významnou ikonou pre mnohých Britov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Príkladom anglickej kráľovnej som sa hneď v úvode snažila poukázať na to, ako je možné, že i keď je kráľovnina funkcia „ len“ reprezentatívna, dokáže si zachovať rešpekt, úctu, a mnohokrát i obdiv obyvateľov krajiny.   V parlamentnej demokracii, teda i v Slovenskej republike, je prezident súčasťou výkonnej moci spolu s vládou. Cieľom mojej eseje je zamyslieť sa nad tým, či je funkcia prezidenta v parlamentnej demokracii potrebná. „Má zmysel, aby Slovensko malo prezidenta?“ „Je funkcia hlavy štátu v našej modernej a pretechnizovanej spoločnosti skutočne z politického hľadiska potrebná?“ Ak by sme sa niektorú z týchto otázok spýtali občanov Slovenskej republiky, určite by zazneli rôzne názory. Myslím si, že občania, ktorí tvrdia, že funkcia prezidenta republiky nie je potrebná, dobre nepoznajú povinnosti a právomoci,   ktoré táto funkcia obnáša. Ak by boli oboznámení s prezidentovými povinnosťami, možno by sa zamysleli nad tým, že táto funkcia, nie je až taká nepotrebná.  Pri dlhodobejšej úvahe môžeme nastoliť i niekoľko ďalších otázok: „ Nedali by sa právomoci a povinnosti prezidenta „ preniesť“ na iné zložky moci v štáte?“ „ Nie sú Národná rada a vláda dostatočne reprezentatívne, aby zastúpili prezidenta v reprezentácii Slovenska v zahraničí.?“ Odpovede na tieto otázky vždy boli a budú rôzne. Slovensko sa však zatiaľ drží tradícií. V súčasnosti je to veľmi dobrá voľba, neviem, či by práve Slovensko mohlo byť tým „priekopníkom“, ktorý bude ako jeden z prvých štátov na súčasnej situácií niečo meniť. Slovenská republika je mladým štátom, ktorý ešte stále nemá dostatočné skúsenosti a myslím, že by sme sa mali ešte dlho učiť od parlamentných demokracií, ktoré majú niekoľko sto ročnú tradíciu.    Vieme, že typickým znakom pre parlamentnú formu vlády je, že moc výkonná je podriadená moci zákonodarnej. V súčasnosti pre hlavu štátu, ktorej inštitút je včlenený do výkonnej moci spolu s vládou, táto podriadenosť neplatí. Toto tvrdenie môžeme obhájiť tým, že prezident má ústavnú povinnosť podávať Slovenskej národnej rade správy o stave  Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach. Je tu teda načrtnutá zodpovednosť prezidenta za výkon svojej funkcie Slovenskej národnej rade.   V Ústave Slovenskej republiky z roku 1939 sa po prvý krát stretávame s presným znením prezidentského sľubu. „ Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že ako prezident Slovenskej republiky budem verným strážcom ústavy a zákonov, že budem mať vždy pred očami mravné a hmotné povznesenie ľudu a povediem štát tak, aby sa v ňom uplatňoval duch kresťanskej lásky a spravedlivosti. Tak mi Pán Boh pomáhaj!“ [1] I v tomto prvom sľube prezidenta Slovenskej republiky odznela zaujímavá myšlienka, ktorá má význam i v dnešnom ponímaní prezidentskej funkcie. Prezident by mal byť verným strážcom ústavy a zákonov. Nezištne a objektívne pozorovať a taktiež kriticky hodnotiť kroky vlády. Mal by to byť zástupca občanovej vôle, ktorý dáva vždy do popredia blaho občana. Pritom však musí triezvo zvážiť politickú situáciu a posúdiť, či sú všetky nepopulárne kroky zo strany Národnej rady a vlády naozaj potrebné. A práve tento fakt je „kameňom úrazu“. Všetci veľmi dobre vieme, že i keď prezident s návrhom zákona nesúhlasí a nepodpíše ho, v konečnom dôsledku si nemôže presadiť svoju vôľu. Môže len získať čas, aby sa zmobilizovala silná opozícia a aby proti zákonu bojovala. Práve tu vzniká nedôvera niektorých občanov k politickej moci prezidenta. Pritom však zabúdajú na iné právomoci, ktoré sú s touto funkciou spojené.  „ Je pre občana Slovenskej republiky dôležitá reprezentácia štátu navonok?“ Pre mňa ako občana Slovenskej republiky to dôležité je a zatiaľ som neprišla na lepší spôsob, ako práve prostredníctvom „ hlavy štátu“, ktorá je „ odbremenená“ od zákonodarnej politiky. V prípade zastupovania táto právomoc pripadá vláde. Ide však len o prechodné obdobie. Ak by však nastala situácia, kedy by bola funkcia hlavy štátu skutočne zrušená, nedokážem si predstaviť, ako by členovia vlády, popri svojich povinnostiach dokázali túto právomoc prezidenta plne nahradiť. Určitou výsadou prezidenta je i ratifikácia medzinárodných zmlúv a ich predkladanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Taktiež vyhlasovanie referenda, menovanie predsedu vlády a členov vlády, zvolávanie schôdze NRSR, funkcia hlavného veliteľa ozbrojených síl a mnohé iné sú u väčšiny občanov priamo späté s osobou prezidenta. Väčšina týchto právomocí je nahraditeľná. Ale len na krátku dobu. Ak by tieto právomoci natrvalo prevzali iné orgány, odrazilo by sa to na kvalite plnenia týchto právomocí.   Niektoré právomoci prezidenta dokonca môžeme charakterizovať ako nezastupiteľné. Teda i v prípade, kedy sú ostatné právomoci prezidenta nahrádzané vládou alebo národnou radou, tieto nie je možné zastúpiť inou osobou. Sú to napríklad: rozpustenie Národnej rady, podpisovanie zákonov, udeľovanie vyznamenaní, milosti a amnestie...  Pohľad občanov na osobu prezidenta republiky určite ovplyvnila i priama voľba hlavy štátu. Povedomie občanov sa nepatrne zvýšilo. Dalo im to pocit priamej účasti na rozhodovaní v štáte. A možno sa u niektorých sympatia k funkcii prezidenta a dôležitosti jeho postavenia v štáte zvýšila.  Funkcia prezidenta teda nezahŕňa len množstvo „ oficialít“, ktoré sú bez mihnutia oka nahraditeľné inými zástupcami. Je to poslanie, ktoré má korene už v monarchii, kedy bol panovník vodcom celého národa. V dnešnej modernej dobe je diplomacia omnoho náročnejšia, tak je pochopiteľné, že „ reprezentatívna“ funkcia prezidenta sa oddelila od zákonodarných povinností.  Myslím, že si naša krajina model parlamentnej demokracie zachová ešte dlho. I keď pohľady na prezidentskú formu vlády v USA sú čoraz zvedavejšie, treba brať do úvahu európsku náturu, zvyklosti a históriu nášho „ starého kontinentu“.  Čo sa skutočne udeje s hlavou nášho štátu ukáže len čas. Bolo by malicherné myslieť si, že vývoj nebude napredovať a veci zostanú také aké sú navždy. Môžem posúdiť situáciu len s pohľadu terajšej reality.  V momentálnej situácií Slovenskej republiky považujem osobu hlavy štátu za potrebnú, i keď by sa mohla učiť od anglickej kráľovnej ako si udržať rešpekt a úctu. Všetko chce len čas.      
[1] Horváth, Peter-Marčok, Martin. Slovensko: Politika a spoločnosťII. Trnava: Slovenská spoločnosť pre regionálnu politiku pri SAV,2005, ISBN 80-969043-2-9

Kristína Kubinová

Kristína Kubinová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Náš život je taký, akým ho robia naše myšlienky... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu